Jesus Of Suburbia

5. ledna 2008 v 23:05 |  Green Day
Som synom zrodeným z hnevu a lásky
som Ježiš z predmestia
z Biblie nikoho z tých hore
na večnej diéte Sodapopu a Ritalinu
Nikdy nikto nešiel do pekla za moje hriechy
pokiaľ viem
Najmenej tí, s ktorými som si vyrovnal účty
Ale nie je nič, čo by u mňa nesedelo
som taký, aký mám byť
v krajine, ktorá chce šíriť vieru,
ale na mňa neverí
Opravujem svoj televízor, sedím na svojom krucifixi
obývačka v mojej súkromnej maternici
zatiaľ čo sú matky a Bradovia preč
stratiť samého seba a dostať sa do dlhov
s alkoholom a cigaretami a Mary Jane
nechať ma duševne chorého a vziať si kokaín niekoho iného

Part II: Mesto prekliatych

V strede zeme
na parkovisku
tam, kde heslom bola len lož
tvrdiaca, že "domov je tam, kde je tvoje srdce"
Ale aká hanba!
Veď nie každého srdce bije rovnako
srdcia bijú mimo rytmu
mesto smrti
na konci ďalšej stratenej diaľnice
značky, vedúce nikam...
mesto prekliatych
Dnes, stratené deti so špinavými tvárami
a zdá sa, že to nikoho netrápi

Prečítal som grafiti napísané
na stene verejného záchodu
Bolo to ako sväté mpísmo obchodného centra
bolo to ako spoveď
Nevravelo to veľa
ale ako jediné to potvrdilo, že
centrum zeme
je koncom sveta
a je mi to úplne jedno

Part III: JE mi to jedno

JE mi to jedno ak je to jedno tebe
JE mi to jedno ak je to jedno tebe

Každý je taký plný sračiek
Zrodený a vychovaný pokrytcami
Srdcia boli reckylované ale nikto ich nezachránil
Od kolísky až po hrob
Sme deti vojny a mieru
Od Anaheimu až po blízky východ
Sme príbehy a nasledovníci
Ježiša z predmestí
Krajina, ktorá chce šíriť vieru
a pritom vo mňa neverí
A je mi to je jedno!

Part IV: Milí bratia a sestry

Milí bratia a sestry, počúvate ma?
Nemôžem si spomenúť ani na jendo slovo, ktoré ste povedali
zošaleli sme?
Alebo som ja duševne narušený?
Priestor medzi duševným vyšinutím a neistotou je
Oh, terapia, môžeš prosím vyplniť prázdnotu?
Zaostal som?
Alebo som jendoducho prešťastný?
Nikto nie je dokonalý a ja som obžalovaný
za to, že nemám na jazyku lepšie slovo
a to je moje najlepšie ospravedlnenie

Part V: Príbehy o ďalšej rozbitej rodine

Žiť a nedýchať
je umrieť v tragédii
Utiecť, utiecť preč
nájsť to, v čo človek verí
a nechám tento hurikán posratých lží za sebou
už som v ne stratil vieru
Toto mesto, ktoré neexistuje
Preto utekám, utekám preč
Za svetlom masochistu
A nechávam tento hurikán posratých lží za sebou
bežal som pozdĺž tejto línie
Trvalo to milión a jeden posratý čas
Ale tentokrát už nie

Už necítim hanbu
A už sa nechcem ospravedlňovať

Keď už neexistuje miesto, na ktoré by si mohol ísť
tak uteč aspoň pred bolesťou
keď ťa niekto šikanoval

Príbeh ďalšej rozbitej rodiny...

Odchádzaš. Ideš domov.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama